Existujú dva typy plemena – Scott a Johnson, pričom za štandart sa
považuje typ Scott.
Všeobecný výzor amerických buldogov by mal vzbudzovať dojem obrovskej
sily, šikovnosti, trpezlivosti, vytrvalosti s pevnou (dobre skĺbenou),
robustnou, kompaktnou stavbou tela. Treba však dbať o to, aby nedochádzalo
k nadmernosti, prehnanému objemu, abnormálnym rozmerom a obrovskej veľkosti.
Samce majú byť charakteristicky väčšie, ich kosti sú ťažšie. Americký
buldog je prevažne biely, prípadne bielo-strakatý (škvrnitý, alebo
červenej farby). Pokiaľ má jedinec na tele škvrny, väčšinou sa vyskytujú
okolo jedného alebo oboch očí, uší. Môže sa však jednať aj o škvrnu
na konci chvosta, prípadne o veľké chrbtové škvrny…
Hlava amerického buldoga je strednej veľkosti (týka sa to dĺžky),
široká, objemná pozdĺž lebky s jasne vyhranenými svalnatými lícami.
Oči sú stredne veľké, bez farby. Dôležité je aj to, aby nebol viditeľný
HAW. Čierny okraj očí nie je vadou, ale preferuje sa u bielych psov.
Ružový okraj sa chápe ako značná chyba krásy. Pysk je strednej dĺžky
(2 až 4 palce), hranatého až štvorcového tvaru so silnou spodnou sánkou.
Pysky musia byť plné, ale nie ovisnuté! V tlame by malo byť 42 až
44 zubov. Pri štandardnom type sa uprednostňuje pevný „Undershoot“.
Nožnicový alebo plochý skus sa chápe ako chyba. Ďalšími častými chybami
pri tomto type sú papuľa kratšia ako 2 palce, alebo naopak dlhšia než
4 palce, ovisnutý pysk, menej než 42 zubov, Undershoot väčší ako ¼
palca, malé zuby a ploché očné zuby. Pri type Johnson sa vyžaduje presný a
vlastne dokonalý „Undershoot“ o veľkosti od 1/8 do ¼ palca. Pri tomto
type má nožnicový alebo plochý skus za následok diskvalifikáciu.
Najčastejšie sa prejavujúcou chybou je papuľa kratšia ako 2 palce, alebo
dlhšia než 4 palce. Sfarbenie nosa (ňufáka) je prípustné rovnako
v čiernom, ako aj šedom prevedení. U psov s čiernym nosom by ale papuľa
mala byť čiernej farby (s prižmúrením oka sa ale pripúšťa aj ružová).
Nos ružovej farby je vážnou chybou. Ušnice sú prijateľné v kupírovanom
a taktiež nekupírovanom prevedení. Každopádne sa však v poslednej dobe
viac uprednostňujú nekupírované.
Jednoznačnou pýchou a výrazom amerického buldoga sú krk, ramená,
plecia, hruď, chrbát a bedrá. Ide o anatomické partie, ktoré sú dosť
svalnaté. Platí to aj pre krk, ktorý je strednej dĺžky s jemným klenutím
a zúžením od pliec k hlave. Jeho spodná časť je mierne ovisnutá. Ramená
sú veľmi svalnaté so široko naklonenými lopatkami. Čo sa týka pliec, tie
by mali byť osadené tak, aby kĺby predných nôh neboli vytočené do strán.
Hruď má byť hlboká a zároveň aj široká, ale nie príliš, aby nedošlo
k vybočeniu ramien. Dobrý chrbát má strednú dĺžku a má pôsobiť
silným a širokým dojmom. Bedrá by mali byť mierne nazberané, nariasené.
Neprijateľné z hľadiska chovu tohto plemena sú chyby ako napríklad
knísavý chrbát, rovný alebo plytký hrudník a nedostatočne vyhrnutá
zadná časť. Tá totiž musí byť veľmi široká a samozrejme aj dostatočne
svalnatá s prihliadnutím na úmernú veľkosť prednej časti (predné
končatiny, plecia). V tejto stavbe tela je mimochodom americký buldog najviac
náchylný. Veľmi častou chorobou sú totiž rovné bedrá.
Končatiny sú silné, rovné, s ťažkými kosťami. Predné nesmú byť
posadené veľmi blízko pri sebe, ale ani ďaleko od seba. Najčastejšími
chybami v tomto smere sú nohy smerujúce dovnútra v pozícii kolenného
kĺbu, alebo ak má pes nadváhu, tak sú zasa neprimerane zaoblené do tvaru
písmena „O“. Zadné nohy majú mať presný a jasný tvar s ostrými
črtami v bodoch spojenia. Pre labky nie je daná žiadna presne stanovená
veľkosť, ale mali by byť primerané. Palce zasa skôr strednej dĺžky,
posadené blízko pri sebe a s dobrým klenutím (nie však zošikmené). Pre
„pasterns“ sa vyžaduje sila a rovnosť.
Chvost je hrubý pri koreni, posadený nízko. Postupne sa zužuje smerom ku
koncu. Nikdy by sa nemal stáčať nad chrbtom. Z hľadiska chovu sú povolené
typy s chvostom a tiež aj bez chvosta. Čo sa zasa týka srsti, tá má byť
po celom tele príjemná na dotyk, tuhá a svojsky hustá. V žiadnom prípade
nie dlhá a ani našuchorená.
Prednostnými dispozíciami tohto plemena sú ostražitosť, nebojácnosť a
priateľskosť. Je to pes, ktorý sa ľahko dokáže postarať o svoje
bezpečie. Niekedy sa ale objavia jedinci, ktorí sa stránia cudzích ľudí.
Tento jav sa však nechápe ako nejaká chyba. Naopak, krutú diskvalifikáciu
pre oba typy predstavujú psy, ktoré sú hluché alebo nemajú obidve varlatá
jasne poklesnuté. Pri type Johnson, ako už bolo spomenuté, je neprípustný
ešte plochý a nožnicový skus.
