Pes je už od dávnych vekov verným spoločníkom človeka, ktorý sa mu za jeho vernosť odpláca starostlivosťou. Avšak na to, aby mohol človek zranenému alebo chorému psovi pomôcť a vedel, čo sa odlišuje od normálneho stavu, musel dokonale spoznať stavbu jeho tela, a to, ako fungujú základné životné deje. Veľmi významnými boli prvé zistenia starých Egypťanov, Grékov (Hippokrates a jeho pozorovania kurčiat vo vajci a predpoklady o vývine cicavcov v tele matky, skúmanie obličiek a nález trojcípej chlopne v srdci; Aristotelove prvé podrobné pitvy zvierat a dôkladnejšie preskúmanie ich tiel). Práve v Grécku v 4.stor. pred Kristom boli popísané prvé práce o rozdieloch medzi tepnami a žilami. V spojitosti so psami sa často spomína staroveký anatóm Galen a jeho anatomické kresby. Galenove učenia nielen o zvieracej ale aj ľudskej anatómii vyvrátili až lekári a fyziológovia okolo roku 1500 po Kristovi. Napríklad lekár Harwey ako prvý popísal schému krvného obehu, ktorá je platná dodnes. Historicky známou osobou aj medzi bežnými kynológmi je fyziológ I. P. Pavlov, ktorý sa venoval mnohým funkciám v živom organizme, avšak jeho najvýznamnejšou prácou bolo objavenie zákonitostí podmienených reflexov pri študovaní trávenia a mechanizmu sekrécie tráviacich štiav psov, za ktorú dostal v roku 1904 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. Postupom času sa vedy zaoberajúce sa stavbou psieho tela a činnosťou jeho organizmu – anatómia a fyziológia stále zdokonaľovali, aj keď mnohé prebiehajúce výskumy prinášajú nové informácie. Anatómia ako taká sleduje tvar a stavbu tela psa, rozdeľuje organizmus na jednotlivé orgánové sústavy a zaoberá sa ich štúdiou. Pre potreby chovateľov, majiteľov psov a klinikov sa psie telo rozčleňuje nielen na jednotlivé orgánové sústavy ale aj na konkrétne oblasti tela (napr. hlava, končatiny) a následne prebieha štúdia orgánov nachádzajúcich sa v tejto časti tela. Každá časť tela má určité poslanie, z ktorých mnohé zabezpečujú životne dôležité funkcie, bez ktorých by celý organizmus nemohol fungovať. Práve fyziológia je vedou, ktorá skúma normálne deje a funkcie na úrovni celého organizmu psa, orgánových sústav, orgánov, tkanív ale aj samotných buniek. Pes domáci síce prešiel dlhým vývojom, v súčasnosti poznáme cez 400 plemien rozličnej veľkosti, atypického tvaru určitých partií tela, no napriek tomu ostal vo svojej podstate vždy mäsožravcom – šelmou, ktorá má vynikajúci čuch a sluch, zuby uspôsobené na zabitie a trhanie koristi a celé telo prispôsobené pre lov. Je preto veľmi dôležité, aby sme poznali základné anatomické a fyziologické zvláštnosti psov - mäsožravcov, a vedeli tak odhaliť akúkoľvek odchýlku od normálnej stavby tela a funkcií jednotlivých orgánových sústav.
Anatómia psa podľa jednotlivých orgánových sústav
