6. skupina FCI
Duriče sa pri love zveri vyznačujú vytrvalosťou a fenomenálnym čuchom. Najväčšou variabilitou duričov sa vyznačovalo stredoveké Francúzsko. Svorky psov (niektoré aj v počte vyše 1 000 kusov) lovili zver pre potešenie šľachty a kráľov. Vyšľachtili sa hladkosrsté, hrubosrsté alebo nízkonohé plemená, ktoré poľovníci mohli nasledovať aj peši. Z francúzskych plemien v Anglicku cieleným krížením vznikli plemená ako napr. bígl, vydrí pes alebo harrier. V nepreniknuteľných lesoch strednej a východnej Európy sa vyžadovali psy iného typu, ktoré vedeli preniknúť náročným horským terénom. Duriče majú obvykle dlhé zvesené uši, ktoré smerujú všetky čuchové prúdy k ňufáku. Ovisnuté a vlhké pysky tiež napomáhajú zachytávaniu pachovej stopy. Starodávnou skupinou duričov odvodzovanou z keltských psov sú farbiare. Farbiare sú pokojné a inteligentné psy s výborným čuchom, ktoré neprenasledujú živú zver, ale špecializujú sa na sledovanie krvavej (farebnej) stopy ranenej zveri (často starej aj niekoľko hodín).
