15 Belgický ovčiak
Celkový vzhľad, použitie, povaha: harmonicky stavaný pes stredných
proporcií, inteligentný, odolný a zvyknutý na život pod holým nebom,
schopný odolávať všetkým vrtochom a častým kolísaniam počasia
v Belgicku. Harmónia proporcií a hrdé držanie hlavy dávajú belgickému
ovčiakovi vzhľad elegantnej robustnosti, ktorá je dedičstvom predstaviteľov
tohto dobre prešľachteného plemena. Okrem vrodených schopností pastierskeho
psa je belgický ovčiak aj výborným strážcom domu a dvora. Ak je to
potrebné, bez váhania tvrdo a vášnivo bráni svojho pána. Je ostražitý a
pozorný a jeho živý a skúmavý pohľad je znakom inteligencie.
Hlava: je charakteristicky modelovaná, nie príliš dlhá, suchá, temeno a
papuľa sú približne rovnako dlhé, papuľa smie byť nanajvýš o kúsok
dlhšia, čo dáva celkovému vzhľadu výraz dokonalosti. Ňucháč: čierny
s dobre otvorenými dierkami. Papuľa: stredne dlhá, smerom k ňucháču sa
zužuje. Chrbát nosa je rovný, pri pohľade zboku prebieha rovnobežne
s líniou čela. Otvor papule veľký a široký. Pysky: tenké, napnuté a
priliehavé. Silno pigmentované. Červenú farbu slizníc nesmie byť vidieť.
Líca: suché, dosť ploché, ale svalnaté. Zhryz: silné, biele, pravidelné
zuby sú hlboko vsadené do dobre vyvinutých čeľustí. Nožnicový zhryz, t.
j. rezáky hornej čeľuste ľahko prekrývajú spodné tak, aby nestratili
kontakt. Dotyk voľných koncov rezákov belgického ovčiaka sa toleruje, tento
kliešťový zhryz uprednostňujú pastieri. Čelový sklon: mierny, ale
zreteľný. Nadočnicové oblúky: nemajú vystupovať. Papuľa musí byť pod
očami viditeľne preliačená. Temeno: stredne široké, s dobrými
proporciami k dĺžke hlavy. Čelo je skôr ploché ako zaoblené, stredová
línia málo výrazná, pri pohľade zboku prebieha čelová línia paralelne
s chrbtom nosa. Belgický ovčiak má stredne veľké oči, nie sú zapadnuté
ani vypúlené, mandľového tvaru, hnedastej farby, pokiaľ možno tmavé.
Okraje viečok sú tmavo pigmentované. Pohľad je priamy, čulý, bystrý a
skúmavý. Uši: vysoko nasadené, jednoznačne trojuholníkové a pevne
vztýčené, primerane veľké. Ušnice sú v nasadení dobre zaoblené. Krk:
dobre odsadený, svalnatý, mierne predĺžený, smerok k pleciam sa
rozširuje. Bez laloku.
Šija: mierne vyklenutá. Predné končatiny: silné kosti, suché a silné
svalstvo. Plecia: lopatky sú dlhé, šikmé, plocho priliehajú. Tvoria
s ramenom taký uhol, aby sa lakte mohli voľne pohybovať. Ramená: majú sa
pohybovať rovnobežne s pozdĺžnou osou tela. Predlaktia: dlhé a svalnaté.
Nadprstia: mocné a krátke, kĺby sú suché, bez stopy rachitídy. Labky:
okrúhle, prsty dobre klenuté, tesne pri sebe, vankúšiky pevné a elastické,
pazúriky tmavé a silné.
Belgický ovčiak má silné telo, nie však ťažkopádne. Dĺžka trupu pri
psoch zodpovedá približne výške v kohútiku. Sučky môžu byť mierne
dlhšie. Predhrudie: pri pohľade spredu nie je veľmi široké, ale nesmie byť
úzke. Hrudník: je primerane široký, má byť ale hlboký, ako majú všetky
vytrvalé zvieratá. V hornej časti sú rebrá dobre vyklenuté. Belgický
ovčiak má výrazný kohútik. Horná línia (chrbát a bedrá): rovné,
široké, svalnaté. Brucho: primerane vyvinuté, nemá klesať ani byť
chrtovito vtiahnuté, v harmonickom oblúku, ktorý predlžuje hrudník.
Kríže: veľmi mierne zošikmené, nemajú byť prehnane široké. Zadné
končatiny belgického ovčiaka sú mocné, ale nie nemotorné, zvislo
postavené, musia sa pohybovať v jednej rovine s prednými končatinami.
Stehná: široké a svalnaté. Kolená ležia takmer kolmo pod bedrovými
kĺbmi. Predkolenia: dlhé, široké, svalnaté, päty dostatočne, ale nie
prehnane zauhlené. Široké päty majú byť pokiaľ možno nízko umiestnené
a svalnaté. Pri pohľade zozadu sú úplne paralelné. Podpätia: pevné a
krátke. Vlčie pazúriky sú nežiaduce. Labky: okrúhle až mierne oválne.
Prsty klenuté, tesne pri sebe, vankúšiky tučné a elastické, pazúriky
tmavé a silné.
Chvost: je dobre nasadený, pri koreni hrubý, stredne dlhý. V pokoji
visí, dosahuje asi po päty, na konci tvorí oblúk. V pohybe je zdvihnutý a
oblúk na konci je výraznejší, nikdy nesmie tvoriť hák alebo byť
nesený nabok.
Osrstenie Maska: musí ohraničovať horné a spodné pysky, kútiky a očné
viečka ako jednoznačná čierna plocha. Farba Tervueren: plavá s čiernym
zadymením (fauve charbonné) je najprirodzenejšia a uprednostňuje sa. Plavá
má mať teplý tón, nemá byť svetlá ani vyblednutá. Jedince, ktoré
nemajú farebný odtieň požadovanej intenzity, nemôžu byť ohodnotené
známkou výborný, nesmú získať tituly CAC/CACIB a ani rezervné ocenenie.
Malinois (Melchener): povolená je iba plavá s čiernym odtieňom a maskou.
Groenendael: povolená je iba jednoliata čierna farba. Laekenois (Lakenser):
plavá so stopami čierneho zadymenia (prímes čiernej srsti), hlavne na papuli
a chvoste. Trocha bielej na hrudi a prstoch sa povoľuje. Vlastnosti srsti:
srsť majú belgické ovčiaky rôznej dĺžky, zloženia a štruktúry. Podľa
srsti sa rozlišujú rôzne varianty tohto plemena. Všetky varianty musia mať
srsť hustú, bohatú a dobrej štruktúry. Spolu s podsadou tvorí srsť
výborný ochranný plášť. Koža: elastická, ale tesne prilieha k telu.
Viditeľné sliznice sú silno pigmentované.
Veľkosť belgického ovčiaka: v priemere je žiaduca výška pre psy
62 cm, pre sučky 58 cm. Toleruje sa odchýlka 2 cm nadol a 4 cm nahor.
Pohyb: je živý, prirodzený a taký priestranný, ako je len možné.
Belgický ovčiak je neustále v pohybe a zdá sa byť neunaviteľný. Jeho
živý temperament ho viac núti pohybovať sa do kruhu ako
v priamej línii.
Chyby: každá odchýlka od vymenovaných bodov sa pokladá za chybu, ktorej
hodnotenie priamo závisí od veľkosti odchýlky. Povaha: bojazlivý alebo
agresívny. Ňucháč, pysky a viečka: stopy straty pigmentu. Chrup: slabý
podhryz. Oči: svetlé. Plecia: strmé. Zadné končatiny: slabé, málo
zauhlené päty. Labky: roztiahnuté prsty. Chvost: príliš vysoko nesený,
hákovitý, nesený nabok. Osrstenie: bez podsady. Farba: sivá, plavá príliš
vyblednutá, nie dosť teplý tón, opačná maska.
Vylučujúce chyby Chrup: výrazný predhryz alebo podhryz. Ak chýba 1×P1,
nemá to vplyv na hodnotenie. Ak chýba 2×P1 alebo iný premolár, bez ohľadu
na jeho umiestnenie, znižuje to známku. Ak chýbajú tri premoláre alebo dva
moláre, je to dôvod na diskvalifikáciu. Uši: ovisnuté uši alebo uši,
s ktorými bolo manipulované. Chvost: chýbajúci alebo kupírovaný chvost,
vrodený kýpeť. Farba: biele znaky inde ako na hrudi alebo prstoch. Pri
tervuerenoch a malinois chýbajúca maska. Povaha: prehnane hrozivo alebo
agresívne sa správajúce, ako aj príliš nervózne a bojazlivé psy sa majú
diskvalifikovať. Pri posudzovaní sa kladie dôraz na pokojnú a srdečnú
povahu. Miery stredne veľkého psa s výškou v kohútiku 62 cm: Dĺžka
trupu (od hrudnej kosti po sedacie hrbolce): 62 cm. Dĺžka chrbta (od
kohútika po panvový hrebeň): 41 cm. Obvod hrudníka: 75 cm. Hĺbka
hrudníka: 31 cm. Vzdialenosť hrudníka od zeme: 31cm. Dĺžka hlavy: 25 cm.
Dĺžka papule: 12,5–13 cm.
Varianty
- Dlhosrstý: krátka srsť na hlave, na vnútornej strane uší a
končatinách, s výnimkou zadnej strany predných končatín od lakťov po
nadprstia, kde sú strapce. Inde na tele je srsť dlhá a hladká. Bohatšia a
dlhšia je na krku a hrudi, kde tvorí hrivu. Otvory ušníc sú chránené
dlhými chumáčmi srsti. Srsť je od nasadenia uší nasmerovaná nahor a
lemuje hlavu. Stehná sú pokryté veľmi dlhou, hustou srsťou tvoriacou tzv.
nohavice. Aj chvost je pokrytý dlhou srsťou tvoriacou zástavu.
K dlhosrstému variantu patrí: Groenendael: jeho srsť je jednoliato
čierna. Tervueren: plavá s čiernou prímesou je najprirodzenejšia a má sa
uprednostňovať. Plavá má byť teplá, ani tmavá ani vyblednutá. Jedince,
ktorých farebný odtieň nezodpovedá želanej intenzite, nesmú získať
známku výborný. Nemôžu si ani nárokovať titul CAC/CACIB. Pre čiernu
masku platí ako absolútne minimum výskyt na ôsmich miestach, na ktorých
musí byť viditeľná koža čierno pigmentovaná: na oboch ušiach, oboch
viečkach, oboch horných a dolných pyskoch. Pre dlhosrsté jedince iné ako
plavé s čiernou prímesou, pozri chyby osrstenia. Chyby: vlnovitá,
kučeravá alebo vlnitá srsť, prikrátka srsť. Pri groenendaelovi: červený
lesk pri čiernej srsti, sivé „nohavice“. Pri tervuerenovi: nežiaduca je
sivá, chybou je nie dosť intenzívny alebo vyblednutý tón plavej, absencia
čiernej prímesi alebo čierna prímes vo forme platní na tele, nedostatočná
maska alebo obrátená maska. Príliš výrazné zadymenie (čierna prímes) na
tele je taktiež nežiaduce. b)Krátkosrstý: veľmi krátka srsť na hlave, na
vonkajších stranách uší a dole na končatinách, krátka na celom tele,
o niečo dlhšia na chvoste a krku, kde srsť tvorí golier, ktorý začína
pri nasadení uší a siaha po hrdlo. Okrem toho sú na zadnom okraji stehien
strapce z dlhšej srsti. Chvost je huňatý. Ku krátkosrstej variante patrí:
Malinois (Melchener): krátkosrstý, plavý s čiernym zadymením (fauve
charbonné) s čiernou maskou. Pre masku treba dbať na minimum osem
pigmentovaných miest viditeľnej kože ako pri tervuerenovi. Krátkosrstý
belgický ovčiak inej farby ako plavý s čiernym zadymením sa neuznáva.
Chyby: stredne dlhá srsť tam, kde má byť krátka, v krátkej srsti
roztrúsená drsná srsť, zvlnená srsť. Úplná absencia čiernej prímesi,
čierna prímes vo forme platní na tele, príliš výrazné čierne zadymenie
na tele nie je žiaduce.
- Drsnosrstý: charakteristický je drsný a suchý stav srsti, ktorá naviac
pôsobí strapato. Dĺžka srsti na celom tele je asi 6 cm, na papuli a okolo
očí však nemá byť taká dlhá, aby pes vyzeral ako barbet alebo briard.
Papuľa musí byť naopak husto osrstená. Na chvoste nesmie byť zástava.
K drsnosrtému variantu patrí:
Laekenois (Lakenser): drsnosrstý, plavý so stopami zadymenia najmä na
papuli a chvoste. Chyby: pridlhá, hodvábna srsť, zvlnená alebo krátka
srsť, priveľa jemnej srsti roztrúsenej vo forme strapcov medzi drsnou
srsťou, príliš dlhá srsť okolo očí a na spodnom okraji hlavy, huňatý
chvost. Kríženie medzi jednotlivými variantami Akékoľvek kríženie medzi
variantami je zakázané. Vo výnimočných prípadoch sa môžu udeliť
výnimky národnou chovateľskou komisiou. (Reglement 1974, Paríž). Poznámka:
psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené
v miešku.