Pochvala a trest sú dva najdôležitejšie pojmy pri motivácii poslušnosti našich psíkov. Je všeobecne známe, že ak chceme nášho psíka niečo nové naučiť, za daný cvik ho nejakým spôsobom odmeníme.
Napríklad pri nácviku povelu sadni, psa prichytíme za hrudník pravou rukou a ľavou zatlačíme na jeho zadnú časť a vyslovíme sadni. Pes si sadá a my ho chválime, pohladkáme ho, dostane odmenu. Pes si spojí prevedenie cviku s príjemnou udalosťou, keď od majiteľa dostal pochvalu a bude tento cvik robiť rád a s oduševnením.
Čo sa trestu týka, ide o podobný princíp. Keď psa PRISTIHNEME pri skutku ktorý je pre nás neprípustný, karháme ho, navodíme zlý tón hlasu, psa vyťaháme za kožu za hlavou, prípadne trhneme vodítkom. Skrátka musíme dať psovi jasne najavo náš nesúhlas.
Skúsme sa pozrieť na situáciu keď prichádzame domov a nájdeme napríklad roztrhanú papuču. Obvykle majiteľ psa pokarhá, ukáže mu papuče a velí fuj. Pes absolútne nerozumie, prečo je hneď pri príchode pokarhaný. Veď sa len tešil, že majiteľ je už konečne doma. Takéto správanie majiteľa je chyba. Pes si už nedokáže spojiť karhanie s papučami. Už dávno zabudol že nejakú papuču roztrhal a čo je podstatnejšie, pes nevníma žuvanie papuče ako zločin, ale ako prirodzený pud obžúvania.
Je dokázané, že pes vníma súčasnosť. Preto minúty i sekundy minulé zahadzuje za hlavu, nerieši ich a žije iba prítomnosťou. Preto je najvhodnejšie psa pochváliť alebo pokarhať do 2-3 sekúnd od prevedenia cviku alebo negatívnej činnosti. V tomto čase je pes schopný spojiť si cvik s pochvalou a negatívnu činnosť s pokarhaním.
Psa so slabšou povahou v mladšom veku o čosi viac chválime ako karháme, aby sme mu trošku zdvihli sebavedomie. Samozrejme chválime iba za dobre splnené cviky a úlohy. Priznajme si, že každý z nás robí najradšej prácu ktorá ho baví, vtedy ju robí rád a s úsmevom. Naopak prácu ktorá nás nebaví, nenapĺňa, otravuje robíme bez záujmu a z donútenia. Podobne to vníma aj náš pes. Keď to pochopíme, bude medzi nami oddaný vzťah majiteľa a psa.