Poľský chrt

333 Poľský chrt

Krátky prehľad histórie: Výskyt poľských chrtov v Poľsku je doložený od 18. storočia. Pravdepodobne ide o potomkov ázijského chrta typu saluki. Keďže barzoj nebol známy pred obdobím vládnutia Ivana Hrozného v 16. storočí, nie je možné, aby poľský chrt vznikol krížením greyhounda a barzoja, ako predpokladá ruský autor Sabaniejev. Zmienky o poľskom chrtovi sú časté, predovšetkým v poľovníckej literatúre a zobrazenia v ikonografii sú si nápadne podobné. Toto jednotné zobrazovanie poľského chrta na kresbách a maľbách ukazuje, že napriek rôznym prikríženiam bol pôvodný vzhľad plemena do konca 19. storočia nezmenený.

Celkový vzhľad: poľský chrt je pes veľkého vzrastu, srší silou, má mocné svalstvo, je jednoznačne silnejší, a nie je taký jemný ako ostatné krátkosrsté chrty, ale nesmie byť hrubý ani apatický. Typom sa podobá ázijskému chrtovi, ktorý je jeho predkom. Silná stavba, krátko stavané telo, jasne vyrysované svalstvo a silné čeľuste svedčia o tom, že sa toto plemeno v ťažkých podmienkach poľskej klímy nepoužívalo len na líšku, poľného zajaca, dropa a srnu, ale aj na vlky. Výrazné oči a pozorný, prenikavý pohľad hrajú významnú úlohu pri vzhľade poľského chrta. Dôležité proporcie: pomer dĺžky trupu a výšky v kohútiku je 10,2–10,3:10. Povaha a správanie: Poľský chrt musí byť sebavedomý, odhodlaný, zdržanlivý a smelý. Pri prenasledovaní koristi je rýchly, veľmi šikovný a vytrvalý. V akcii reaguje rýchlo a prudko.

Hlava: silná, suchá a dlhá. Pomer dĺžky hlavy psa ku kohútikovej výške má byť asi 37–39:100, sučky asi 36–38:100. Pomer dĺžky papule a lebky je 1:1, papuľa môže byť o niečo dlhšia, pomer šírky hlavy meranej vo výške jarmových oblúkov k dĺžke hlavy je asi 38:100; želaný pomer obvodu papule vo výške pod očami k dĺžke hlavy je asi 80:100. Poľský chrt má ploché temeno, čelová brázda má byť len málo vyznačená a uprednostňuje sa, ak je 5 mm hlboká. Ohraničujúce línie temena majú úplne splývať s ohraničujúcimi líniami papule. Stop: málo vyznačený. Tvárová časť Poľský chrt má čierny alebo tmavý ňucháč, vyčnieva pred pysky. Papuľa: silná, pomaly sa zužuje k ňucháču, nevyzerá špicatá, na chrta je skôr tupá. Horné línie temena a papule majú byť ľahko rozbiehavé. Pysky: po celej dĺžke dobre odsadené, suché, na začiatku papule môžu vytvárať malý záhyb, ktorý prekrýva pigmentovaný okraj pyskov spodnej čeľuste. Nikdy ale voľne nevisia a neprekrývajú spodnú čeľusť. Horné ohraničujúce línie temena a papule sa mierne rozchádzajú. Čeľuste, zuby: silné čeľuste a zuby. Nožnicový zhryz, kliešťový zhryz sa pripúšťa. Oči: tmavé oči sú žiaduce, podľa farby srsti je dúhovka od tmavohnedej po jantárovú, oči sú výrazné, dosť veľké, mierne šikmé (mandľové). Malé oči s trojuholníkovým otvorom vedú k diskvalifiko­vaniu. Vystupujúce oči sú veľkou chybou. Výraz očí musí byť typický pre plemeno – pozorný a prenikavý. Uši: stredne veľké, dosť úzke, ak sa preklopia vpred, musí sa špička ucha bez problémov dotknúť vnútorných kútikov očí. Nasadenie uší je vo výške očí. Chrupavka uší je dosť mäkká, uši robia mierne mäsitý dojem. Uši môžu byť nesené nasledovne:

• zložené dozadu tak, aby sa dotýkali krku,
• v tvare striešky,
• pri vzrušení úplne vztýčené alebo so špičkou mierne preklopenou vpred.

Krk: dlhý, svalnatý, oválneho prierezu, jemne vystupuje z kohútika, hlava je nesená dosť vysoko (v pokoji nesie poľský chrt hlavu nižšie ako anglický chrt).

Trup: vo voľnom postoji je kohútik rovnako vysoko ako najvyšší bod krížov. Poľský chrt má malý, ale výrazný kohútik. Horná línia: nad hrudníkom prebieha vodorovne, nad bedrami je mierne vyklenutá. Ak horná línia pri sučkách prebieha aj nad bedrami skoro vodorovne, nie je to chyba. Bedrá: široké, svalnaté. Kríže: šikmo uložené, jemne klesajú, dlhé, široké a svalnaté, veľký odstup medzi bedrovými hrbolcami (medzera medzi nimi je asi 12–14 % kohútikovej výšky). Hrudný kôš: je veľmi priestranný a hlboký (ideálny hrudník dosahuje oblasťou hrudnej kosti po lakeť), pri pohľade spredu primerane široký, rebrá, ktoré ležia za zvislicou spustenou cez hrot hrudnej kosti sú jasne klenuté, ale nie súdkovité. Rebrá sú dlhé a ležia šikmo ku chrbtici. Dlhá hrudná kosť. Brucho u poľského chrta je vtiahnuté.

Chvost: so zástavicou, dlhý, v nasadení silný, v pokoji nesený nadol, koniec chvosta je nesený kosákovito dohora alebo tvorí uzatvorený prstenec. V pokoji ho môže poľský chrt úplne spustiť nadol, pri pohybe ho môže niesť vyššie, ale nemal by byť nesený vyššie ako je oblasť krížov.

Končatiny Predné končatiny: dlhé, suché, svalnaté, postavené s veľmi malým odstupom od seba, pri pohľade spredu stoja súbežne. Predlaktie: dlhé, výška lakťa má byť asi 54 % kohútikovej výšky psa, proporcie musia byť tak vyvážené, aby nerobili dojem prehnanej vysokonohosti. Nadprstie: mierne šikmé. Labky: oválne, dobre uzatvorené, klenuté. Zadné končatiny: dlhé, svalnaté, dobre zauhlené, mierne dozadu a mierne od seba postavené, ale jednoznačne menej výrazné ako zadné končatiny greyhounda. Pri pohľade zozadu sú končatiny rovnobežné. Predkolenia: dlhé. Päty: silné. Zadné labky: oválne, ale pretiahnutejšie ako predné, prsty dobre vyklenuté, kompaktné. Pohyb: musí byť plynulý a energický, typické zauhlenie predných i zadných končatín spôsobuje, že záber končatín je priestranný a voľný, pri kroku i pri kluse. V pomalej chôdzi na vodidle smie poľský chrt kráčať mimochodom, ak sa zvýši tempo pohybu, má opätovne prejsť do normálnej chôdze. Jeden z veľmi charakteristických znakov je pohyb zadných končatín, ktorý je zbiehavý – pes nohami prepletá – čo však nie je chybou. Koža: dobre prilieha, je pružná.

Osrstenie Srsť: pri dotyku je srsť elastická, dosť tvrdá, nie drôtovitá, ale ani hodvábna. Na trupe má rozličnú dĺžku, vo všeobecnosti je ale trocha dlhšia na kohútiku, po stranách tela je kratšia, najkratšia je na hrudnej kosti a na končatinách. Brucho je pokryté jemnejšou a kratšou srsťou. Na konci chvosta a spodnej strane chvosta je srsť najdlhšia, je ale tvrdá, vytvára kefku a nohavice. Farba srsti: každá farba je povolená, okraje viečok a ňucháč sú čierne alebo tmavé. Ak je srsť svetlá, t.j. modrá alebo béžová, potom aj ňucháč a okraje viečok sú zodpovedajúcej farby – modré alebo béžové. Veľkosť: ideálna výška sučky je v kohútiku 68–75 cm, psa 70–80 cm. Jedince, ktoré sú väčšie, ako povoľuje štandard, sú akceptované len v prípade, ak celková, pre plemeno typická morfológia zostáva zachovaná. Ak je o trochu menší ako štandard predpisuje, nie je dôvod na diskvalifikovanie, pokiaľ to nie je spojené s ďalšími chybami.

Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu, ktorej hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky. Celkový vzhľad:

• výrazný rozdiel od predpísaného pomeru dĺžky tela a výšky v kohútiku,
• krehká stavba kostry, slabosť,
• slabé svalstvo, ťažkopádna konštitúcia.

Hlava:

• čelová partia príliš vyklenutá,
• nosný chrbát príliš vyklenutý,
• jasne vyznačná čelová brázda,
• jasne vyznačený čelový sklon,
• tenká špicatá papuľa,
• prehnane vyvinuté pysky,
• slabá čeľusť, podhryz, predhryz, veľa chýbajúcich zubov (okrem P1),
• vystupujúce oči,
• plocho visiace uši, ktoré sa dotýkajú strán hlavy.

Krk:

• krátky, tenký, prehnane vysoko nesená hlava (ako taliansky chrtík), tak isto prehnane nízko nesená hlava (ako barzoj).

Trup:

• už od hrudnej chrbtice vyklenutý chrbát,
• príliš klenuté bedrá,
• krátka hrudná kosť, hrudník plochý, plytký, špica hrudnej kosti posadená tak vzadu, že pri pohľade zboku ju prekrýva okraj pleca.

Chvost:

• úplne stočený nad chrbátom, vytočený do strany.

Predné končatiny:

• strmo postavené lopatky, vytočené labky, zdeformované vankúšiky, vtlačené alebo odstávajúce lakte.

Zadné končatiny:

• málo zauhlené,
• zbiehavé päty, súdkovitý postoj,
• roztvorené prsty.

Koža:

• hrubá a voľná, málo elastická.

Farba:

• ňucháč alebo okraje viečok svetlo ružové alebo fľakaté, ako aj zosvetlená farba, ak je srsť inej farby ako modrá alebo béžová.

Povaha, správanie: ospalosť, prehnaná zdržanlivosť, neodôvodnená útočnosť.

Vylučujúce chyby: malé oči, trojuholníkové viečka.

Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.