230 Tibetská doga
Krátky prehľad histórie: Tibetská doga je oddávna strážcom stád
himalájskych kočovníkov a tradičným strážnym psom tibetských
kláštorov. Od svojho objavenia sa v staroveku je toto plemeno zahalené
mýtmi. Od prvej zmienky Aristotela/384–322 pred n. l./ po známe spisy Marka
Póla, ktorý putoval do Ázie r. 1271, všetky správy ospevujú prirodzenú
silu a impozantný zjav tibetskej dogy, nielen jej vonkajší vzhľad ale aj
charakter. Štekot tibetského mastifa bol opísaný ako jedinečný, cenený
znak plemena. Významní kynológovia minulosti napr. Martin a Youat, Megnin,
Beckmann, Siber alebo Strebel a Bylandt písali o tibetskej doge, lebo boli
fascinovaní jej pôvodom a funkciou v tibetskej kultúre. Niektorí pokladajú
toto plemeno za predchodcu všetkých veľkých horských psov a dogovitých
plemien. Jednou z prvých tibetských dôg zdokladovaných v západnom svete
je pes, ktorého poslal kráľovne Viktórii lord Hardinge /vtedajší
miestokráľ Indie/ v roku 1847. Neskôr v 80-tych rokoch 19. storočia
priviezol Edward VII /v tom čase princ z Walesu/ dva takéto psy so sebou
späť do Anglicka. Staré záznamy hovoria o vrhu tibetských dôg, ktorý sa
narodil v Berlínskej Zoo v roku 1898.
Celkový vzhľad: Tibetská doga je mohutný, ťažký, dobre stavaný pes,
so silnými kosťami. Impozantný; s hrdým, vznešeným vystupovaním. Spája
sa v ňom majestátna sila, robustnosť a vytrvalosť; je schopný pracovať
v akýchkoľvek klimatických podmienkach. Plemeno pomaly dospieva, sučky sú
zrelé v 2–3 rokoch, psy vo veku 4 rokov. Dôležité proporcie: temeno
merané od výbežku medzitemennej kosti po stop je rovnako dlhé ako papuľa,
ktorá ale môže byť aj kratšia. Dĺžka trupu mierne presahuje výšku
v kohútiku. Povaha/ správanie: nezávislý, s inštinktom strážcu.
Vzbudzuje rešpekt. Má silno vyvinutú vernosť k svojej rodine a
teritóriu.
Hlava a lebka: široká, ťažká a silná. V dospelosti sa môže vyvinúť
vráska, ktorá začína nad očami a siaha pod kútiky. Temeno: veľké, mierne
klenuté, s výrazne vyvinutým výbežkom medzitemennej kosti. Stop: dobre
vyznačený. Tvárová časť Ňucháč: široký, podľa farby srsti taký
tmavý ako je možné; nosné dierky široko otvorené. Papuľa: pomerne
široká, dobre vyplnená a hlboká. Zakončenie papule je hranaté. Pysky:
dobre vyvinuté, horný pysk prekrýva sánku. Papuľa a chrup: silné
čeľuste, s perfektným pravidelným a úplným nožnicovým zhryzom, horné
rezáky bez medzery dosahujú pred predné a zuby sú kolmo postavené do
čeľuste. Kliešťový zhryz je povolený. Zuby sa dotýkajú bez medzery.
Oči: stredne veľké, hnedé vo všetkých odtieňoch v závislosti na farbe
srsti; čím tmavšie tým lepšie. Ďaleko od seba a mierne šikmo osadené,
oválne. Viečka dobre priliehajú. Hrdý pohľad. Uši: stredne veľké,
trojuholníkové, ovisnuté, padajú dopredu od hornej časti temena k očiam a
priliejhajú k lebke. V strehu sa otáčajú dopredu. Ušnice sú mäkké,
pokryté mäkkou, krátkou srsťou. Krk: mohutný, svalnatý, zaoblený. Lalok
nemá byť príliš vyvinutý. Je pokrytý hustou hryvou odstávajúcej srsti,
ktorá je pri sučkách menej výrazná.
Trup: silný. Chrbát: rovný, svalnatý. Kríže: široké a pomerne
ploché. Hrudník: veľmi hlboký, primerane široký. Rebrá dobre vyklenuté,
tak že hrudník má tvar srdca. Hrudník dosahuje po lakte. Chvost: stredne
dlhý. Nasadený vysoko, vo výške chrbta. V strehu a v pohybe vysoko a
voľne cez chrbát stočený, bohato osrstený.
Končatiny Predné končatiny: rovné, dobre zauhlené, dookola pokryté
hustou srsťou. Plecia: dobre uložené, svalnaté. Lakte: nemajú byť
vtočené ani vytočené. Predlaktie: rovné, so silnými kosťami. Nadprstia:
mocné, mierne zošikmené. Zadné končatiny: silné, svalnaté, dobre
zauhlené. Pri pohľade zozadu sú paralelne postavené. Stehná: dosť dlhé,
silné, s výrazným, tvrdým svalstvom, ktoré ale nemá vystupovať. Kolená:
dobre zauhlené. Päty: silné, nízko umiestnené. S vlčími pazúrmi alebo
bez nich. Labky: dosť veľké, silné, okrúhle a kompaktné. Dobre osrstené
medzi dobre klenutými prstami. Pohyb: silný, ale ľahkonohý a pružný. So
zvyšujúcou sa rýchlosťou má sklon k schnuren. Rozvážny krok. Je schopný
vykonávať svoju funkciu v rôznom teréne s veľkou vytrvalosťou a
obratnosťou.
Osrstenie Srsť: kvalita srsti je dôležitejšia ako množstvo. Je tvrdá a
hustá, krycia srsť nie je príliš dlhá, podsada je v zimných mesiacoch
hustá a vlnovitá, v lete skôr riedka. Psy majú srsť výrazne bohatšiu ako
sučky. Srsť je jemná ale tvrdá, rovná a odstávajúca. Nikdy nemá byť
hodvábna, zvlnená alebo skučeravená. Bohaté osrstenie krku a pliec pôsobí
ako hriva. Chvost je huňatý, s dobrou zástavicou. Zadné končatiny majú na
zadnej strane huňaté zástavice. Sfarbenie: sýta čierna, s pálením alebo
bez; modrá s pálením alebo bez; zlatá vo všetkých odtieňoch od sýtej
zlatožltej po zlatočervenú, sobolia. Všetky farby také čisté ako je
možné. Trieslová je od intenzívnej gaštanovej po svetlejší odtieň. Biela
hviezda na hrudi sa pripúšťa. Minimálne biele znaky na labkách sú
povolené. Trieslové znaky sú nad očami, na spodnej časti končatín a
chvosta a na papuli. Znak v tvare okuliarov okolo očí sa toleruje.
Veľkosť: psy minimálne 66 cm, sučky minimálne 61 cm.
Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu,
ktorej hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky. Hrubé chyby:
- Nedostatok fyzickej kondície a fitnes.
- Ľahká hlava alebo silná tvorba vrások.
- Ovisnuté pysky.
- Silno vyvinutý lalok.
- Veľké a/alebo nízko nasadené uši.
- Svetlé oči, pichľavý pohľad.
- Slabá pigmentácia, hlavne na nose.
- Súdkovitý hrudník.
- Chvost pevne stočený nad bedrami.
- Preuhlené alebo strmé zadné končatiny.
- Ťažkopádny, viazaný pohyb.
- Pod mieru viac ako 2 cm.
Vylučujúce chyby:
- agresivita alebo prehnaná plachosť.
- Predhryz, podhryz.
- Všetky v štandarde nespomenuté farby napr, biela, krémový, sivá,
hnedá /pečeňová/, orgovánová, sobolia, pásikavá a viacfarebná.
Psy, ktoré majú zjavnú fyzickú abnormalitu alebo poruchu správania,
musia byť vylúčené s posúdenia.
Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne
zostúpené v miešku.
