Šeltia (Šetlandský ovčiak)

88 Šetlandský ovčiak (Šeltia)

Šeltia je malý, dlhosrstý pracovný pes, mimoriadne pekného vzhľadu bez akejkoľvek ťažkopádnosti a hrubosti. Obrysy sú súmerné, všetky časti tela tvoria harmonický celok. Bohatá srsť, hriva a pekne tvarovaná hlava s milým výrazom vytvárajú ideálny vzhľad. Charakteristika: pozorný, jemný, inteligentný, silný a živý. Povaha: Šeltia je pes priateľský a chápavý voči svojmu pánovi, rezervovaný voči cudzím, nikdy nie nervózny.

Hlava a lebka: hlava je ušľachtilá, pri pohľade zhora alebo zboku má tvar dlhého tupého klinu, ktorý sa od uší smerom k nosu zužuje. Šírka lebky je v správnom pomere k dížke temena a papule. Toto všetko musí byť v súlade s veľkosťou psa. Lebka je plochá, primerane široká medzi ušami, výbežok medzitemennej kosti nevystupuje. Líca sú ploché, hladko prechádzajú do dobre zaoblenej papule. Temeno a papuľa sú rovnako dlhé, deliacim bodom je vnútorný kútik oka. Horná línia lebky prebieha paralelne s hornou línou papule, s miernym, ale zjavne viditeľným čelovým sklonom. Nos, pysky a viečka u šeltie sú čierne. Charakteristický výraz vytvára dokonalá harmónia temena a tvárovej časti lebky, tvar, farba a umiestnenie očí a správne nasadené a nesené uši. Papuľa, zhryz: čeľuste rovnomerné, hladko tvarované, mocné, s dobre vyvinutou dolnou čeľusťou. Pery sú pevne uzavreté. Zuby zdravé, s perfektným, pravidelným a úplným nožnicovým zhryzom, pričom horné rezáky presahujú bez medzery pred dolné a zuby sú kolmé na čeľusť. Úplný chrup, t.j. 42 správne umiestnených zubov, je maximálne žiaduci. Oči: stredne veľké, šikmo posadené, mandľového tvaru. Sú tmavohnedé, okrem sfarbenia blue-merle, pri ktorom môže byť jedno alebo obe oči modré, prípadne modro škvrnité. Šetlandský ovčiak má malé uši, v nasadení primerane široké, pomerne blízko pri sebe. V pokoji sú nesené zložené dozadu, keď je pes v strehu, uši sú posunuté dopredu a napoly postavené, so špičkami preklopenými dopredu. Šeltia má svalnatý krk, dobre klenutý, taký dlhý, aby umožnil hrdé držanie hlavy.

Predok: plecia sú umiestnené dobre dozadu. V kohútiku sú oddelené len chrbticou a ležia šikmo smerom von, aby bolo dosť miesta na žiaduce klenutie rebier. Ramenné kĺby sú dobre zauhlené. Rameno a lopatka sú približne rovnako dlhé. Vzdialenosť od zeme po lakeť je rovnaká ako vzdialenosť od lakťa po kohútik. Predné končatiny sú pri pohľade spredu rovné, svalnaté a rovnomerne tvarované, so silnými kosťami. Nadprstia sú mocné a pružné. Telo: o trochu dlhšie od ramenného kĺbu po bedrové hrbolce ako výška v kohútiku. Hrudník je hlboký, siaha až po lakeť. Rebrá sú dobre klenuté, v dolnej polovici sa zbiehajú, aby sa predné končatiny a plecia mohli voľne pohybovať. Chrbát je rovný, s pôvabným klenutím nad bedrami, krížová kosť postupne klesá smerom dozadu.

Zadné končatiny: stehná sú široké a svalnaté, stehenné kosti sú umiestnené v pravom uhle k panvi. Kolenné kĺby sú zreteľne zauhlené. Päty dobre tvarované a zauhlené, umiestnené nízko, so silnými kosťami. Podpätia sú pri pohľade zozadu rovné. Labky: oválne, s pevnými vankúšikmi, prsty klenuté a uzavreté.

Chvost: nízko nasadený. Zužujúce sa posledné stavce chvosta siahajú po päty. Chvost šeltie je pokrytý bohatou srsťou a mierne zahnutý dohora. Pri pohybe môže byť mierne zodvihnutý, ale nikdy nie nad líniu chrbta. V žiadnom prípade nesmie byť zalomený.

Šeltia má pružný, plynulý a ladný pohyb, s dobrým záberom zadných končatín, efektívny, bez nadmernej námahy. Mimochod, križovanie alebo kolísanie sa, či strnulý, meravý beh akoby z kopca alebo do kopca sú veľkou chybou.

Osrstenie: dvojité, vonkajšia krycia srsť sa skladá z dlhej, tvrdej a rovnej srsti. Podsada je mäkká, krátka a hustá. Hriva je veľmi bohatá. Predné končatiny majú zreteľné zástavy. Zadné končatiny sú nad pätami silne osrstené, pod pätami majú pomerne krátku, hladkú srsť. Srsť na tvári je krátka. Krátkosrsté jedince sú nanajvýš nežiadúce. Farba: sobolie farby: čisté alebo tieňované od svetlej zlatej až po sýtu mahagónovú, pričom tieňovanie má byť výrazné. Vlčia a sivá farba sú nežiadúce. Trikolór: čierna na tele, uprednostňujú sa sýte trieslové znaky. Blue-merle: jasná striebristá modrá s čiernymi striekancami a mramorovaním. Uprednostňujú sa sýte trieslové znaky, ich chýbanie sa však netrestá. Veľké čierne plochy s bridlicovým alebo hrdzavým nádychom na krycej srsti, ako aj na podsade sú veľkou chybou. Celkovo musí dominovať modrá. Čierno-biela a čierna s trieslovou: sú taktiež uznané farby. Biele znaky sa môžu vyskytovať (nie však pri čiernej s trieslovou) ako lysina, na golieri, na hrudi, na hrive, na končatinách a na špičke chvosta. Výskyt týchto alebo niektorých z týchto znakov sa má uprednostňovať (nie však pri čiernej s trieslovou), ich chýbanie sa však nemá trestať. Biele škvrny na tele sú nanajvýš nežiaduce.

Veľkosť: ideálna výška v kohútiku: psy: 37 cm sučky: 35,5 cm Odchýlka o viac než 2,5 cm je hrubou chybou.

Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu, ktorej posúdenie presne závisí od stupňa odchýlky.

Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.