Canisterapia je v doslovnom preklade liečenie psom (z latinských slov: canis - pes, therapia - liečba). Základom je využitie pozitívneho pôsobenia psa na zdravie človeka. Čiže na jeho fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu.
Canisterapia sa delí na dva druhy:
-
živelná - klasické spolužite psa v rodine,
-
riadená - canisterapeut patrí psovodovi, ktorý s ním chodieva cielene ku pacientom, na ktorých má pozitívny vplyv.
Živelná canisterapia – praktizujú ju všetci majitelia psíkov. Pýtate sa ako je to možné? Jednoducho. Živelná canisterapia je totiž bežné každodenné spolužitie človeka so psom. Pomáha vám jednak pohybom, ku ktorému vás každý deň a v každom počasí primeje, no a jednak svojou milou spoločnosťou. Bolo zistené, že už obyčajné hladkanie psa pozitívne pôsobí na krvný tlak a nervovú sústavu človeka. Živelná canisterapia je teda vhodná pre mnohých ľudí. Človek samozrejme musí mať presvedčenie, že sa chce a vie o psíka postarať. Živelná canisterapia je vhodná napríklad pre ľudí žijúcich v strese, osamelých, ľudí so sklonom k depresiám, starších ľudí, no a samozrejme aj pre rodiny s deťmi, pre deti –jedináčikov ale aj problémové či hyperaktívne deti. Kontakt so zvieraťom ma pozitívny vplyv na psychiku dieťaťa a učí ho starostlivosti a zodpovednosti. Anglickí vedci zistili, že deti vyrastajúce v blízkosti zvieraťa majú silnejší imunitný systém. Existujú prípady, kedy dokonca prítomnosť psa je jedinou motiváciou ďalej žiť. Jedná sa hlavne o osamelo sa cítiace osoby, napríklad osoby na geriatrii, či ľudí po ťažkom životnom údere. Človek, ktorý sa stará o inú živú bytosť, napríklad psa, žije plnohodnotnejší život, nakoľko nemá čas zaoberať sa iba sebou a svojimi problémami.
Riadená canisterapia je cielené využitie prítomnosti psa u detí ale aj dospelých s nejakou poruchou či zdravotným problémom. Pes canisterapeut je vo vlastníctve školenej osoby a tá s ním chodí na individuálnu alebo skupinovú terapiu. Nie je to síce podmienkou ale psovod má väčšinou certifikát o absolvovaní canisterapeutického školenia resp. kurzu a certifikát o vykonaní skúšok so svojím psom. Ani tieto skúšky však neotvoria cestu tam, kde sa ľudia na vedúcich postoch dívajú na canisterapiu s veľkým odstupom. V čom spočívajú canisterapeutické skúšky? Zisťuje sa hlavne povaha psa, tá je kľúčovou podmienkou, či je psík dostatočne pokojný aj v prítomností ľudí s nekoordinovanými pohybmi, barlami, na vozíčku a podobne. Nič ho nesmie vyviesť ľahko z rovnováhy, mal by byť smelý, nebojácny a pritom láskyplný. Ďalšou časťou skúšky je základná poslušnosť. Teda či psík ovláda základné cviky, čo je v tejto časti skúšky priorita, no a veľmi vítané sú pravdaže aj prvky tanca so psom, ktoré deti rýchlo zaujmú. Skúšky sú podmienené jedine vekom, psík musí byť fyzicky aj psychicky dospelý. Riadená canisterapia sa pomaly ale isto dostáva do povedomia ľudí. Často sa využíva jej kladné pôsobenie u detí po mozgovej obrne a u autistov. Záujem verejnosti vzbudzuje aj canisterapia uplatňovaná v nemocniciach (hlavne na oddelení dlhodobo chorých a onkologických pacientov) či väzniciach.
Bavlnka je veľmi vhodné plemeno pre canisterapiu. Keďže je bavlníček psík vzrastovo menší, je vhodný napríklad aj pre deti alebo dospelých pripútaných na vozíček, pričom si ho osoba môže vziať do lona a hladiť po srsti. Význam má však aj použitie canisterapie napríklad u detí s logopedickými problémami - psík je oddaný poslucháč, coton navyše "počúva aktívne". Sleduje vás a chápavo nakláňa hlávku do strán.
Cotoni sú vďaka svojej povahe a hravosti využívaní v canisterapii najmä vo Francúzsku. Verím však, že si nájdu cestičku k liečeniu aj u nás. Antidepresívna povaha plemena Bavlnka nájde svoje uplatnenie aj u detí žijúcich v detských domovoch či u staručkých ľudí v domovoch dôchodcov. Ich prítomnosť ľudí nevtieravo ukľudňuje a rozveseľuje, dáva novú chuť žiť. Bavlníčkovia majú totiž srdce klauna, je to taká veselá psia duša.
