Vývin kĺbov a rizikové obdobia spojené s dyspláziou bedrového kĺbu
Nakoľko je DBK dedičným a nie vrodeným ochorením, každý pes sa rodí so zdravými kĺbmi, teda nie s rozvinutým ochorením. U šteniat, ktoré sa narodili s genetickou predispozíciou sa ochorenie začína rozvíjať spolu s rastom a vývinom psieho organizmu a jeho nadmerným zaťažením (viď prvý diel seriálu).
Obdobia, počas ktorých by majiteľ mal dávať pozor na kĺby a aj celkovo na kostrovú sústavu svojho psa:
- Obdobie do 2 mesiacov veku psa. Jedná sa o najdôležitejšie obdobie vývoja kĺbov a zároveň je to aj najkritickejším obdobím pre vývin DBK. Súčasti kĺbu sú tvorené chrupavčitým tkanivom a sú mäkké, preto sa môžu deformovať a abnormálne sa vyvíjať. Postupne osifikujú na kostné tkanivo.
- Obdobie do 5 mesiacov veku. V tomto období musíme dávať veľký pozor na to, aby nebolo šteniatko preťažované, vôbec by nemalo prekonávať prekážky preskakovaním, mali by sme obmedziť skákanie a chodenie po schodoch.
- Obdobie do 12 až 18 mesiacov. V tomto období sa ukončuje rast a psík môže začať s intenzívnejším tréningom, avšak záťaž je potrebné zvyšovať postupne!
Klinické príznaky spojené s dyspláziou bedrového kĺbu
Nie každý RTG nález koreluje s klinickými prejavmi u psa – niekedy pes s ťažkým postihnutím neprejavuje žiadne symptómy, a naopak, aj pes s ľahkým stupňom DBK môže mať výrazné klinické príznaky.
U šteniat a mladých psov sa klinické príznaky spájajú s nestabilitou kĺbu a prejavmi zápalu, teda bolestivosť a krívanie. Neskôr, u starších psov, sa klinické príznaky objavujú v spojitosti s artrotickými zmenami, ktoré sú následkom primárnych zmien.
To, či sa u psa DBK prejaví, môže závisieť aj od prahu bolestivosti u konkrétneho jedinca.
Často pozorované klinické príznaky spojené s DBK:
- neochota k pohybu,
- neochota a problémy pri vstávaní,
- neochota prekonávať prekážky,
- kolísavá chôdza,
- strnulá a opatrná chôdza,
- pes sa potrebuje po ležaní „rozhýbať“,
- problémové zdolávanie schodov,
- bolestivosť a krívanie – najmä po záťaži,
- podsádzanie jednej panvovej končatiny pod seba pri sedení – pes sedí „nakrivo“,
- odľahčovanie jednej alebo oboch panvových končatín a prenášanie váhy na hrudníkové končatiny (podsadený zadok),
- časté naťahovanie panvových končatín,
- odrážanie sa oboma panvovými končatinami naraz (pes pri behu skáče ako zajac).
Klinické príznaky DBK sa zvýraznia najmä po dlhodobejšom odpočinku (spánok a i.) alebo po väčšej záťaži (naháňanie sa so psami, niekoľkohodinová prechádzka a i.).
