V tomto článku by som sa chcel s Vami podeliť o tému povelovej techniky a takzvanej disciplíny. Hneď na úvod je dobré povedať, že tieto dva pojmy úzko súvisia. Veď položme si otázku: ako chceme čakať disciplinovanosť od svojho psa, keď my sami disciplinovaní nie sme? Musíme dodržiavať stanovené pravidlá a na vykonaní povelov trvať.
Tak ako teda nato aby sme si šteniatko nepokazili, ale naopak urobili z neho vyrovnaného psa? V prvom rade by sme mali mať jasno v tom, čo a ako vlastne ideme trénovať a aké pomôcky k tomu budeme potrebovať. Najdôležitejší povel v živote psa je privolanie. Môžme si povedať, že pokiaľ máme psa ktorý neovláda povel KU MNE, K NOHE, alebo aspoň nereaguje príchodom na svoje meno, tak vlastne ani psa nemáme. Majitelia bývajú nervózni z faktu, že psa musia mať neustále na vôdzke lebo ak by ho z nej pustili, začala by sa naháňačka.
Ako teda nato?
V prvom rade by mal byť psík naučený na svoje meno. Ak naň reaguje máme z polovice vyhrané. Ešte sa naučiť ako docielime jeho privolanie na prvý povel. Často sa majitelia totiž sťažujú, že svojho psa privolávajú na 10 krát. Žeby si zaobstarali hluchého psa?....to asi nie. Prečo ale nepríde?... Z jediného prostého dôvodu - nikdy sme totiž netrvali na tom aby prišiel na prvý povel.
Čo si teda nato pripraviť?
- obojok ktorý mu akurát pasuje- nie sťahovací
- na drobno pokrájané odmenu (párky, slaninka, nie však granuly lebo tie sú zvyčajne súčasťou kŕmenia a pre psíka nie sú až také zaujímavé). Odmenu je dobre mať v nešušťavom materiáli napr. v ľadvinke, aby sme predišli tomu, že psík si zvykne na zvuk sáčku a nemotivuje ho odmena a náš hlas.
- ak sme na výcvik sami, použijeme stopovaciu šnúru dlhú cca 10 m. Ak máme pomocníka, šteniatko si privolávame navzájom.
Tréning realizujeme pred časom kŕmenia, keď je šteniatko živšie, jednoduchšie trénovateľné a odmena je pre neho väčšou motiváciou, ako keď je sýte. Tréning realizujeme v pokojnom prostredí, rušné prostredie by mohlo rozptyľovať jeho pozornosť.
Povel pre cvik privolania je "KU MNE". Šteniatku pripneme ľahučkú stopovačku a necháme ho, nech si pobehá a urobí potrebu. Po niekoľkých minútach zavoláme na psíka menom napr. AZOR....KU MNE! s vľúdnou a optimistickou intonáciou. Ak šteňa nebeží priamo k nám, pomaličky ho stopovacou šnúrou priťahujeme k sebe a chválime ho pritom radostným tónom napr. dobručký psík, výborný (povel pritom neopakujeme). Stopovcou šnúrou pritom ručkujeme tak aby bola na zemi - zjednoduší nám to manipuláciu so šteniatkom po jeho príchode v prípade potreby (napr. usádzanie pred nás). V ruke máme pripravenú odmenu, ktorú mu po splnení povelu ponúkneme. Psa pochválime a necháme ho chvíľku sedieť pred nami, aby sa upokojil. Potom prichádza povel "VOĽNO" a psíka zamestnáme hrou a hlavne pohybom.
Upozornenie - správna povelová technika a disciplína sú základným kameňom budovania vzťahu medzi Vami a Vašim psom.
Na záver si zatrieďme významy základných povelov:
- povel Ku mne - pes prichádza k Vám a sadá si priamo pred Vás.
- povel K nohe - znamena zaradiť sa k ľavej nohe majiteľa.
Na začiatku to možno bude vrdý oriešok a bude potrebné sa obrniť istou dávkou trpezlivosti. Prajeme veľa šťastia, tím V.Š.P. Turany
