Existujú dve formy obličkového zlyhania:
Akútne zlyhanie obličiek
Pri AZO dochádza k náhlemu poklesu funkcie obličiek, ktoré sa prejaví vzostupom hladiny dusíkatých látok v krvi (tie sa za normálnych okolností vylučujú močom).
Poznáme tri formy AZO:
- prerenálna forma (u dehydrovaných psov, šokové stavy, krvácanie a pod.),
- renálna forma ( infekcie ako – babezióza, leptospiróza, borelióza; otrava ťažkými kovmi; liečivá; otrava nemrznúcou kvapalinou do áut a pod.)
- postrenálna forma (obštrukcie močových ciest močovými kameňmi).
Chronické zlyhanie obličiek
CHZO je najbežnejšie ochorenie obličiek u psov. Môže byť vrodené, získané alebo familiárne. U mnohých psov CHZO vzniká po neúplnom zotavení z akútneho zlyhania obličiek, kde je známa príčina vzniku poškodenia obličiek. Problémom pri tomto ochorení je neskorá diagnostika, pretože obličky sú veľmi dobre schopné kompenzovať stratu časti svojho funkčného tkaniva. K zlyhaniu obličiek (či už k akútnemu alebo chronickému) dochádza vtedy, ak je poškodené viac ako 75% funkčného tkaniva obličiek. Zlyhávajúce obličky nie sú schopné odstrániť produkty metabolitov z tela a tieto sa hromadia v krvi.
Medzi príznaky zlyhania obličiek patria:
- zápach a erózie v ústnej dutine - typický príznak,
- nekróza špičky jazyka (prognosticky nepriaznivý nález),
- dehydratácia,
- zhrbený postoj (z dôvodu bolestivosti obličiek),
- ďalej pozorujeme nekvalitnú srsť, nechutenstvo, zlý výživný stav, zvracanie, hnačky, často pijú a veľa močia.
Princípom terapie pri zlyhaní obličiek je infúzna terapia a odstránenie vyvolávajúcich príčin. U pacientov s CHZO terapia slúži na spomalenie progresu ochorenia, nie je možné úplné vyliečenie. Takýto pacienti sú celoživotne na prísnej diéte, ktorá zahrňuje hlavne zníženie prívodu bielkovín, dostávajú látky, ktoré viažu fosfor a látkya ktoré znižujú krvný tlak.
Prevencia voči zlyhaniu obličiek spočíva v:
- pravidelnej vakcinácii proti leptospiróze,
- obmedzení neuváženého podávania liekov (veľmi časté u majiteľov psov, hlavne lieky určené pre ľudí),
- nepodávaní nadmerného množstva bielkovín a fosforu v kŕmnej dávke,
- vyhýbaniu sa nefrotoxickému prostrediu,
- obmedzení voľne dostupných chemikálií v garážach, pivniciach a pod.
Medzi najviac náchylné plemená patrí: kokeršpaniel, lhasa-apso, ši-cu, doberman, zlatý retriever, bulteriér.
Pravidelný monitoring takto postihnutých psov (biochemické a hematologické vyšetrenie krvi, vyšetrenie moču).
