Vačšina uhryznutí psov hadom v našich končinách pochádza od jedovatých hadov - vreteníc, ktoré môžeme identifikovať podľa trojuholníkovej hlavy a výsuvných očných zubov. Menej často je hadie uhryznutie od doma chovaných, teráriových druhov jedovatých hadov. Had psa najčastejšie zraní na v oblasti hlavy alebo nôh. Uhryznutia v oblasti trupu sú najnebezpečnejšie.
Hadí jed ovplyvňuje jednu alebo aj viac telesných sústav psa, najčastejšie sú to srdcovocievna sústava, dýchacia sústava, centrálna nervová sústava a môže ovplyvňovať aj zrážanlivosť krvi.
Stopy po haďom uhryznutí nemusia byť vždy viditeľné, najmä u dlhosrstých plemien psov. V prípade, že had ktorý psa uhryzol nie je jedovatý, alebo sa jed nedostal do rany, bolesť, opuchy a modriny v mieste hryznutia bývajú minimálne. Boli však popísané aj prípady, keď hadí jed pôsobil v tele aj bez lokálnej reakcie v mieste rany.
Závažnosť otravy hadím jedom je rôzna. Závisí od objemu vstreknutej dávky, veľkosti psa, ročnej doby, hĺbky a uhla uhryznutia, počtu uhryznutí a od pohybu psa po uhryznutí (pohyb psa má za následok zrýchlené šírenie jedu). Veľkosť hada nemá priamy vplyv na množstvo vstreknutého jedu.
Pri uhryznutí psa hadom vždy navštívte veterinárneho lekára, pretože ďalšie komplikácie môžu nastať v priebehu 24 -72 hodín.
- Pokiaľ sa pohybujeme so psom v prírode, zdržujme sa na otvorených cestách.
- Vo vysokej tráve a pri skalách majme psa na vodítku, sú to obľúbené miesta výskytu hadov. Nedovoľme mu ňuchať.
- Ak nájdeme mŕtveho hada, nedovoľme psovi skúmať jeho telo. Môže dôjsť k svalovej kontrakcii v hadej papuli a pes sa môže otráviť jedom.
- Ak chováme doma jedovaté hady, dbáme na to, aby boli dobre zabezpečené a nemohli uniknúť z terária.
- jeden alebo viac párov malých vpichov,
- krvácanie,
- modriny,
- bolestivý opuch.
Závažnejšie symptómy sa môžu objaviť v priebehu niekoľkých hodín a zahŕňajú:
- šok
- slabosť, alebo letargia,
- švalová triaška,
- zvracanie,
- hnačka,
- nekoordinovaný pohyb,
- poruchy dýchania.
- Identifikujme druh hada, ak je to možné (Pri manipulácii s mŕtvym hadom sa vyhýbajme jeho zubom, pretože aj po smrti sú schopné uvoľniť jed).
- Obmedzíme pohyb psa, aby sme spomalili šírenie jedu.
- Ak bol pes pohryzený na končatine, znehybníme končatinu.
- Nesnažme sa vysať jed z rany, aby sme sa sami neotrávili.
- Nepoužívajme škrtidlo bez predchádzajúcej konzultácie s veterinárom.
- Neprikladajme ľad na postihnuté miesto, mohlo by dôjsť k poškodeniu tkaniva.
- Ranu nevymývame, môže to zvýšiť vstrebávanie jedu.
- Vyhľadajme veterinára, ktorý určí ďalší postup liečby.
