Očná guľa

Očná guľa je orgán približne guľovitého tvaru, ktorý je obalený prídavnými orgánmi oka v očnici.
Stenu očnej gule tvoria 3 vrstvy, vo vnútri očnej gule leží šošovka, sklivec a komorový mok.

Zloženie steny očnej gule psa

1. Väzivový obal oka je tuhá väzivová blana, ktorá sa delí na zadnú časť bielej farby -očné bielko (Sclera) a bezfarebnú priezračnú prednú časť - rohovku (Cornea).
2. Cievnatý obal oka (Uvea) - je tenká väzivová blanka obsahujúca veľké množstvo ciev. Tvorí ho cievovka (Choroidea), riasnicovité teleso (Corpus ciliare) a dúhovka (Iris). Všetky tri časti sú pigmentované.
3. Vnútorný obal oka sa nazýva aj sietnica (Retina)- je nervového pôvodu a vystieľa zadnú časť oka a zasahuje až na dúhovku. Delí sa na zrakovú časť a slepú časť, ktorá nie je citlivá na svetlo.

Opis jednotlivých častí očnej gule psa

Rohovka (Cornea)

Prednú časť očného bulbu tvorí rohovka. Je to veľmi pevná vrstva oka, čo je dané jej anatomickou a bunečnou štruktúrou. Z vonkajšej strany je chránená prekorneálnym filmom. Rohovka psa umožňuje prenikanie svetelných lúčov cez šošovku do oka. Priezračnosť rohovky je podmienená fyzikálnymi vlastnosťami tkaniva a tkanivového moku, neprítomnosťou ciev a pigmentu. Je výborne inervovaná. Rohovka je schopná prijímať tekutiny ako z vonkajšieho prostredia (slzy) tak aj z prednej očnej komory.

Vrstvy rohovky

• epitel rohovky a jeho bazálna membrána,
• stroma,
• descemetova membrána,
• endotel

Uveálny aparát

Uvea je bohato krvená a značne imunosenzitívna, preto jej zmeny sú doprovodnými príznakmi viacerých systémových ochorení.

Zloženie uveálneho aparátu

• Cievovka (choroidea) - tvorí strednú vrstvu zadných 2/3 očnej gule. Umožňuje lepšie videnie za šera, v dôsledku prítomnosti lesklého políčka – tapetum lucidum. Svetelné lúče, ktoré dopadajú na sietnicu, nepohlcuje pigmentované pozadie, ale odrážajú sa od lesklého políčka a čiastočne vychádzajú z oka a podmieňujú tým "svetielkovanie očí". Cievovka je zložená z niekoľkých vrstiev (lamina suprachoroidea, lamina vacsulosa, lamina choroidocapillaris, lamina basalis).
• Riasnicovité teleso (corpus ciliare) - je to zhrubnutá na cievy bohatá časť strednej vrstvy. Má 2 časti. Riasinková časť (pars plicata) a plochá časť (pars plana). Pars plicata sa výrazne podieľa na produkcii komorového moku.
• Dúhovka (iris) - tvorí najprednejšiu časť strednej vrstvy. Presná plocha dúhovky je viditeľná cez rohovku. Má uprostred zreničku (pupilla).Svojím riasnicovým okrajom zrastá s riasnicovým telesom v mieste, kde bielko prechádza do rohovky. Aktivitou svalových snopcov vzniká rozšírenie zorničky (mydriasis)alebo zúženie zreničky (miasis), čím dochádza k zmene vľkosťi zreničky. Regulujú vnikanie svetla do oka. Podkladom dúhovky je väzivová kostra, v ktorej sa nachádzajú cievy a pigmentové bunky, ktoré dodávajú dúhovke rozličnú farbu.

Sietnica (Retina)

Sietnica vystiela vnútornú plochu zadného segmentu oka. Je zodpovedná za videnie. Leží medzi cievnatkou a sklivcom. Podľa optického vzhľadu je možné viditeľnú časť sietnice rozdeliť na nepigmentovaný (v hornej časti zorného poľa) a pigmentovaný (uložený ventrálne) tapetálny fundus (tapetu lucidum). Sietnica je holangiotická, t.j.artérie a vény vyživujúce sietnicu sú priamo uložené v stene sietnice. Je nervového pôvodu.

Delenie sietnice

1. Pars optica retinae - je sklovito priehľadná, hladká a má oranžovú až červenú farbu. Je citlivá na svetlo. Tvoria ju 3 druhy neurónov: zrakové bunky (s tyčinkami, s čapíkmi), bipolárne neuróny a multipolárne neuróny.
2. Pars ceca retinae - je slepá časť sietnice.

Šošovka (Lens)

Šošovka psa je transparentná, bikonvexná štruktúra, obalená elastickým púzdrom capsula lentis. Leží za dúhovkou. Jej zvláštnosťou je rozdielne zakrivenie prednej a zadnej plochy. Je zložená z púzdra (capsula lentis), hmoty (substancia lentis), kôry (cortex lentis) a jadra šošovky (nucleus lentis). Nemá nervy a cievy. Je bezfarebná a celkom priezračná.

Sklivec(Corpus vitreum)

Sklivec je najväčšia časť fibrózneho obalu psieho oka. Vypĺňa celý priestor v sklivcovej komore za šošovkou a riasnicovým telesom. Je priezračný. Má charakter číreho priehľadného gelu. Obsahuje 99% vody, kolagénne vlákna, glykosaminoglykany a bunky-hyalocyty. Skladá sa z priestorovej siete vláken. Sieť je vyplnená sklivcovým mokom. Cez sklivec prechádzajú svetelné lúče.